Férová štátna a verejná správa

Odporúčania pre zvýšenie rodovej rovnosti vo vyšších 

riadiacich pozíciách štátnej a verejnej správy.

Čo je to rodová rovnosť?

Rovnosť medzi ženami a mužmi patrí medzi základné hodnoty demokratických krajín a považuje sa za nevyhnutný predpoklad sociálne spravodlivej a demokratickej spoločnosti. To v praxi znamená, že ženy a muži majú rovnaké možnosti, práva a povinnosti a majú rovnakú moc ovplyvňovať spoločnosť a svoje životy podľa svojich prianí a schopností, bez obmedzovania rodovými stereotypmi.

Prečo je rodová rovnosť dobrá?

Ak je naším záujmom vytvorenie silnejšej, spravodlivejšej a jednotnejšej Európy, prekonanie nerovností medzi mužmi a ženami je nevyhnutnou súčasťou tejto snahy. 

Ženy (nielen) v Európskej únii čelia vyššiemu riziku chudoby než muži, a to najmä v dôsledku rodovej nerovnosti na pracovnom trhu, ktorá sa odvíja od nerovností vo výchove či vzdelávaní. Vyššia participácia žien na pracovnom živote môže podporiť udržateľný rast a môže byť prínosná pre spoločnosť ako celok. Zároveň zlepšovanie rodovej rovnosti zabezpečuje danej krajine hospodársky rast – zlepšenie rodovej rovnosti pomôže riešiť problematiku zamestnanosti, produktivity a starnutia obyvateľstva. Zjednodušene povedané, čím vyššia rodová rovnosť, tým väčší nárast HDP. Zároveň, ak majú obaja, muži aj ženy, rovnako platenú prácu, zvyšujú tým daňový príjem štátu a prispievajú k vyššej participácii v spoločnosti.

 

Rodová rovnosť ako základ spravodlivej spoločnosti a demokracie dbá na fakt, že ženy aj muži majú mať rovnakú možnosť ovplyvňovať politiky, ktoré sa ich týkajú. Je teda cieľom sama o sebe, ale aj nástrojom ako dosiahnuť iné spoločenské ciele. Čím vyššia je rodová rovnosť, tým spravodlivejšia je vybraná spoločnosť a tým lepšie sa majú nie len jednotlivci, ale aj rodiny.

Kam majú politiky rodovej rovnosti smerovať na slovensku?

Keďže rodová rovnosť je komplexná problematika, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť vytvoril pomôcku tzv. Index rodovej rovnosti (Gender Equality Index, EIGE). Ten každoročne hodnotí členské štáty EÚ a Úniu ako celok, aby zistil, ako ďaleko sú na ceste k dosahovaniu rodovej rovnosti. Index je založený na skúmaní rodových rozdielov v šiestich hlavných oblastiach: práca, peniaze, vzdelanie, čas a moc. Dve osobitné oblasti predstavujú prelínajúce sa nerovnosti a násilie páchané na ženách. Index poukazuje napríklad na obrovský rozdiel v čase, ktorý ženy a muži strávia starostlivosťou o deti a domáce práce ako aj veľký rozdiel v zastúpení žien a mužov v riadiacich a rozhodovacích pozíciách. Podľa údajov z roku 2019 sú rodové nerovnosti na Slovensku najvýraznejšie v oblasti moci a času – na chvost rebríčka nás dostal nízky podiel žien na rozhodovacích procesoch a nepomerne viac času žien stráveného starostlivosťou o deti a domácnosť a z toho vyplývajúci nedostatok času na ďalšie vzdelávanie, voľnočasové aktivity či kultúrne podujatia.

 

Dlhodobým víťazom tohto rebríčka je Švédsko a všeobecne škandinávske krajiny. Švédsko je typickým predstaviteľom škandinávskeho modelu sociálnej politiky, ktorý sa vyznačuje vysokými sociálnymi výdajmi, univerzálnymi dávkami, dvojpríjmovým modelom rodiny a s tým spojenou rovnosťou medzi pohlaviami. Sociálne výdaje v roku 2018 dosiahli 26,1% HDP (na porovnanie Slovensko 17% HDP). V porovnaní s krajinami OECD je vo Švédsku najvyšší podiel zamestnaných matiek, ktoré majú aspoň jedna dieťa vo veku 0-14, a to 83%. Sociálny systém podporuje rodiny priamo a aj prostredníctvom daňových odpočtov a dotáciami predškolských zariadení. Na rodičovskú dovolenku je potrebné nastúpiť najviac 60 dní pred plánovaným

termínom pôrodu, pričom nastúpiť na ňu môžu obaja rodičia v prípade, že sa pripravujú na príchod potomka. Po narodení má otec dieťaťa právo na 10 dní otcovskej dovolenky. Celá rodičovská dovolenka trvá maximálne 480 dní, z ktorých je 390 (195+195) kompenzovaných 80% pôvodného platu. Značná časť rodičovskej dovolenky môže byť čerpaná až do 8. roku dieťaťa a je možné ju využiť napríklad aj k predĺženiu letných prázdnin alebo ku krátkodobému skráteniu úväzku.

 

Príklad si môžeme zobrať aj z ďalšej škandinávskej krajiny, Nórska. Platená rodičovská dovolenka je tu základom rodinnej politiky a týka sa každého rodiča, aj v prípade adopcie dieťaťa. Rodičia sa môžu rozhodnúť, či využijú 50 týždňov pri 100% náhrade príjmu podľa priemerného zárobku alebo 60 týždňov pri 80% príjmu. Zákon nariaďuje kvótu pre každého rodiča – 15 týždňov je rezervovaných pre matku a 15 pre otca, zvyšok môžu zdieľať naraz. Za príjem sa považuje aj dávka v nezamestnanosti alebo sociálna dávka, takže aj rodičky, ktoré neodpracovali plných 9 mesiacov pred pôrodom, majú nárok na materskú. Rodičovská je fl exibilná, rodičia si ju môžu vybrať do tretieho roku života dieťaťa. Pätnásť týždňov je však rezervovaných len pre otca. Dnes túto možnosť využíva 90% otcov a zhostenie sa otcovských povinností je chápané ako mužné a normálne správanie. Pokiaľ rodičia nemajú nárok na rodičovskú, prináleží im príspevok pri narodení dieťaťa vo výške takmer 8 500 eur.

 

Matky majú právo na preplatenú jednu hodinu denne pracovného času, počas ktorého koja deti, do veku jedného roka. Obaja rodičia majú nárok na sprevádzanie dieťaťa k lekárovi, každý 10 dní ročne. Po dosiahnutí jedného roka má každé dieťa nárok na miesto v jasliach, škôlke alebo inom predškolskom zariadení, zadarmo pre rodiny s nižším príjmom alebo s dotáciou do výšky približne 80%.

 

Koncept škandinávskej rodinnej politiky je charakterizovaný veľkou mierou možností voľby a fl exibilitou a je založená na troch hlavných pilieroch: dlhodobej rodičovskej dovolenke s príspevkom odvíjajúcim sa od predošlého príjmu; dostupnej celodennej starostlivosti detí od jedného roku a individuálnym zdanením príjmov.

 

Tieto úpravy znamenajú, že ekonomické opatrenia na podporu rodín a rodičovstva sú cielené a zriedka sa míňajú účinkom. Muži a ženy majú možnosť zladiť rodičovstvo a kariéru. Otcovia a matky do veľkej miery zdieľajú starostlivosť o deti, o rodičov a o domácnosť. Rovnaké šance znamenajú, že ženy aj muži zdieľajú zodpovednosť za domácnosť, starostlivosť o rodinu a rozpočet. Je na každej rodine, aké riešenia zvolí, základom je, že má na výber.

Prečo na rodovej rovnosti
v štátnej a verejnej správe záleží?

Štát patrí medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku s približne 256 tisíc zamestnankyňami a zamestnancami. Zároveň má najsilnejšie „páky“ na zavádzanie praktických krokov k zvyšovaniu rodovej rovnosti, a to v podobe už vyššie spomínaných verejných politík.

 

Trh práce, resp. sféra pracovného života človeka, je jednou z oblastí, v ktorej problematika rovnosti príležitostí, osobitne rodovej rovnosti, rezonuje v európskom rozmere stále intenzívnejšie. Každé pracovisko, a o to viac práve štátna správa ako zamestnávateľ, má vytvárať také prostredie, v ktorom sú rovnaké možnosti kariérneho postupu pre každého.

 

Transparentnosť a atraktivitu zamestnania vo verejnom sektore zvyšujú práve rovné príležitosti pre ženy a mužov. Ak vychádzame z predpokladu, že verejná správa je zároveň verejná služba, resp. služba občiankam a občanom, k identifi kácii špecifík a potrieb súčasnej spoločnosti by verejná správa mala svojím zamestnaneckým zložením korešpondovať s demografi ckým zložením spoločnosti (pohlavie, vek, národnosť, etc.). Iba vtedy je totiž možné defi novať, vytvárať a kontrolovať služby, ktoré sú v spoločnosti aktuálne potrebné, pretože ich sama refl ektuje.

Ako je to s rodovou rovnosťou v štátnej správe?

Vychádzajúc zo všeobecne zdieľanej predstavy o „prefeminizovanosti“ verejného sektora sme sa v rámci nášho výskumu pozreli na zastúpenie žien v štátnej a verejnej správe s dôrazom na vyššie pozície. V prvej etape nášho projektu sme zmapovali vedúce pozície do úrovne odborov ústredných orgánov štátnej správy, orgánov miestnej štátnej správy – okresných úradov, rozpočtových a príspevkových organizácií a štátnych podnikov spadajúcich pod jednotlivé ministerstvá. Na základe verejne dostupných štruktúr jednotlivých ministerstiev

sme zisťovali jednoduchú informáciu – je na danej pozícii žena alebo muž? 

 

Ku koncu februára 2019 bolo z 1775 zidentifi kovaných pozícií 726 obsadených ženami, t.j. 46,67%. Nominálne je teda pomer žien a mužov v riadiacich funkciách približne férový. Pri bližšom pohľade sa však objavujú podstatné rozdiely. Ženy v menšej miere pôsobia na vyšších riadiacich pozíciách riaditeliek sekcií alebo generálnych riaditeliek ministerských organizácií. 

 

Zo 146 sekcií všetkých ministerstiev bolo 61 obsadených ženami (dve nezistené), čo znamená približne 42%-né zastúpenie. V prípade 146 príspevkových a rozpočtových organizácií v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev sú ženy riaditeľkami len v 24,65% prípadov. Dokonca v 16 aktívnych štátnych podnikoch, ktorých zriaďovateľmi sú ministerstvá, pôsobí len jedna jediná riaditeľka (štátny podnik Agroinštitút Nitra), čo predstavuje 6,25%-né zastúpenie žien.

Dôležitým sa však ukázalo byť nielen štrukturálne rozdelenie, ale aj typ rezortu, a to v prípade tzv. silových a mäkkých rezortov. V riadiacich funkciách ministerstva obrany SR pôsobí 68,35% mužov, pričom sekciám, štátnemu podniku a príspevkovým organizáciám spadajúcim pod ministerstvo šéfujú iba muži. V prípade Ministerstva vnútra SR pôsobí v riadiacich pozíciách 59,09% mužov. Vo vedení Krajských riaditeľstiev policajného zboru nefi guruje ani jedna žena, rovnako ani na úrovni Okresných riaditeľstiev policajného zboru – ani jednu zo 60 pozícií nezastáva žena. Prednostkami Okresných úradov sú ženy len v 23,61% prípadov (17 pozícií zo 72).

Najvyššie zastúpenie majú ženy v riadiacich funkciách spomínaných tzv. mäkkých rezortov, a to konkrétne na Ministerstve práce, sociálnych vecí a

rodiny SR. V riadení odborov majú 58,05%-né zastúpenie, no v riadení sekcií len 42%-né zastúpenie a 45,45%-né zastúpenie v riadení príspevkových/rozpočtových

organizácií.

 

Dobrým príkladom nerovného zastúpenia je aj Ministerstvo spravodlivosti SR. Až 59,95% žien pôsobí na úrovni riadenia odborov, 60% na úrovni riadenia príspevkových/rozpočtových organizácií, ale len 11,11% na úrovni riadenia sekcií.

 

Zároveň v rámci jednotlivých ministerstiev a ich organizácií je pozorovateľné aj rozdelenie pozícií na tradične „ženské“ a „mužské“. Muži zastávajú pozície, pri ktorých sa vyžaduje technické vzdelanie alebo zručnosti, ďalej zastávajú rôzne riadiace, manažérske pozície, sú vo väčšine vedúci výskumných tímov. Takmer výlučne fi gurujú na obslužných pozíciách ako údržbári, ochrankári, šoféri.

 

Ženy sú najviac zastúpené v takých odboroch, kde je nižšia úroveň odmeňovania či všeobecne v sektoroch s najnižším platovým ohodnotením. Viac sa nachádzajú v administratíve, patria im ekonomické a mzdové oddelenia, legislatíva, niektoré špecifi cké tematické okruhy prác spojené so starostlivosťou, rozvojová pomoc, nižšie odborné činnosti, pôsobia ako laborantky, zabezpečujú prípravné pomocné práce (často kľúčové pre výskum) a v drvivej väčšine zastávajú post asistentiek a sekretárok. 

 

Na to, čo všetko má vplyv na rôzny kariérny postup mužov a žien, sme sa pýtali tých, ktorých sa to týka – samotných zamestnankýň štátnej a verejnej správy. Zrealizovali sme 50 rozhovorov so ženami, ktoré zastávajú vyššie i nižšie funkcie v štátnej a verejnej správe. Na základe ich odpovedí sme sa snažili zidentifi kovať kľúčové oblasti a bariéry vplývajúce na kariérny postup v rámci verejného sektora a následne sformulovať odporúčania decízorom, aké štrukturálne opatrenia je možné prijať s cieľom zvýšenia rodovej rovnosti na Slovensku.